Cesta Bojovníka

Už dlhší čas počúvam o nepokojoch a nespokojnosti občanov našej krajiny, a pravdu povediac bol som k tomu dosť benevolentný, neprikladal som  tomu veľkú váhu a ani väčšiu pozornosť, no posledné udalosti ktoré sa udiali začiatkom tohto roka ma nútia zamyslieť sa. Je pravda že život v našej krajine nie je práve rozprávkový a možno že ani nikdy nebude, ale čo by som to bol za človeka ak by som sa nepokúsil zmeniť ho k lepšiemu. Pomaly začínam uvažovať o väčšej angažovanosti do tejto problematiky, do tohto problému ktorý sa netýka iba mňa alebo Vás, ale týka sa aj budúcich generácii ktoré prídu po nás. Veľa krát som si pomyslel: „Stojí  vlastne za to bojovať s týmto problémom ?“, viem že nie som jediný komu táto otázka zišla na um, ale aj tak si myslím že áno. Verím že keď som sa už narodil v našej krajine mal by som sa o ňu aj postarať. Veď práve tu žili moji predkovia, budovali túto krajinu v nádeji že bude prosperovať a napredovať, v nádeji že ďalšie potomstvo ktoré príde po nich nebude mať núdzu o základne požiadavky na život a ani o prácu či uplatnenie. Prečo potom nastala táto situácia ktorá ma iba dve východiská ? Podľa mňa je to preto lebo sme si nejako prestali vážiť našu krajinu a berieme ako samozrejmosť to, že v nej bývame a ona nás ako tak živí. Po čase keď vyštudujeme odídeme do zahraničia a na našu krajinu si už pomaly nespomenieme. Nechávame ju za sebou ako použitú matrac na ktorej sme sa vyležali do ružova, ale už má  aj nejaké tie roky a trčia z nej pružiny na ktorých nám nie je pohodlne. Nesnažíme sa ju opraviť tak aby sme mali kde v budúcnosti spať, ale mi ju radšej necháme tak, veď načo nám už je keď má toľko nedostatkov ? A to je chyba. Naša mlada generácia je v školách a masmédiami vyučovaná z nulovým zreteľom na zodpovednosť či úctu, nie učí sa v nej parazitizmus, rivalita a vyvyšovanie sa nad iných. Slobodný človek dnes už neexistuje, lebo nik nie je tak beznádejne zotročený ako človek ktorý verí že je slobodný. Dnes ak si vážite svoju krajinu a poviete si „Som SLOVÁK a nepáči sa mi že nás niekto okráda a zotročuje!“, ste okamžite označený za extrémistu. Pýtam sa je toto normálne ? Pripadá mi to ako keby niekto kto sa chce ujať moci nad celým svetom chcel vyhladiť pojem vlastenectvo a vlastenec. Mladá generácia už ani netuší čo to je byť vlastencom a byť hrdý na to že je Slovákom. Namiesto toho mu média predostierajú zvratky v podobe nemorálneho správania vandalizmu a benevolentnosti k budúcnosti a to zo všetkými povoleniami. Sú ľudia ktorý mi budú hovoriť že nič nezmením, urobím si iba problémy a budem iba na smiech, ale aj keby som zlyhal a nepodarilo by sa mi napraviť krivdy ktoré sú na nás páchané každý deň, budem zo sebou čiastočne spokojný, lebo som o tom nerečnil ale konal som to čo má byť základom každého Slováka – chrániť našu krajinu, zveľaďovať  ju a bojovať  za ňu, nie pre niekoho cudzieho, alebo z nariadenia, ale z vlastnej vôle pre ľudí ktorý tu žijú, pre ľudí ktorých tu budú žiť po Vás. Preto som sa rozhodol že sa vydávam do boja. Do boja z neprávosťou, z ochudobňovaním a z problémami ktoré trápia našu krajinu. Ak to neurobíme teraz my kto iný ? My sme posledná nádej.